Vedeli ste, že niektoré moderné bytové domy ponúkajú „holobyty“, ktoré si obyvatelia môžu dokončiť podľa vlastných predstáv? Tieto flexibilné koncepty umožňujú maximálnu personalizáciu. Žiaľ, nedeje sa to u nás na Slovensku (aspoň zatiaľ), ale vo Fínsku. Nedávno som natrafil na rozhovor s architektkou Piou Ilonen, ktorá takéto „surové priestory“ projektovala. A keďže je to niečo, čo úplne vystihuje aj moje predstavy o architektúre budúcnosti, rozhodol som sa tieto myšlienky odovzdať ďalej...
Fínsky projekt Harkko ma doslova a do písmena ohúril. Zistil som, že to, o čom uvažujem už roky, sa naozaj dá zrealizovať! Byty, kde si majitelia sami vytvárajú obytný priestor, dopĺňajú dispozície a dávajú tak svojmu bývaniu unikátnu podobu, sa naozaj stavajú!!! Je úžasné, že Fíni boli takémuto nápadu naklonení a mali odvahu tieto kreatívne inovácie podporiť. Výsledkom je, že v okolí Helsínk stojí už niekoľko takýchto bytových domov a pripravujú sa ďalšie. Je pravdou, že vo Fínsku, na rozdiel od mnohých iných krajín, legislatíva a regulácie tento prístup pomerne jednoducho umožňujú. Avšak ja verím, že aj ostatné krajiny (vrátane Slovenska) sa časom k takýto inovatívnym konceptom skôr či neskôr pridajú.

Maximálny priestor za minimálne náklady, s dôrazom na udržateľnosť
Treba podčiarknuť, že okrem maximálnej personalizácie a zapojenia investorov do tvorby svojho priestoru, táto nová vlna architektúry ukazuje, že tento maximálny priestor sa dá vytvoriť za minimálne náklady a s dôrazom na udržateľnosť. Presne o tom by mala byť a ja verím, že aj bude, architektúra o niekoľko desaťročí – najmä o udržateľnosti. Každý projekt, ktorý používa udržateľné materiály, je krokom k čistejšej a zelenšej budúcnosti. Ak chceme, aby naše mestá boli zdravšie a príjemnejšie na život, musíme začať už teraz, pretože udržateľná architektúra nie je len trend, je to nevyhnutnosť!
Holobyt – čo to vlastne znamená?
Projekt Harkko zahŕňa predaj loftových bytov s dokončenými mokrými časťami, čo znamená, že byty sú podľa (fínskych 😊) úradov obývateľné. Obyvatelia si potom môžu priestor rozdeliť a zariadiť podľa svojich predstáv; v bytoch s dostatočnou výškou stropu si môžu dokonca pridať medziposchodie, ak dodržia zákony a predpisy, ako pri každej inej rekonštrukcii. Empirické štúdie medzi obyvateľmi za desať rokov preukázali, že koncept funguje veľmi dobre. Dizajn s vonkajšími chodbami má tiež výhody: podporuje komunitu, umožňuje umiestnenie technických vedení mimo bytov a je lacnejší na výstavbu. Úžasné je, že mnohí obyvatelia, najmä mladé rodiny s deťmi, budú môcť svoje domovy počas rokov neustále prispôsobovať, ako sa budú meniť ich potreby.
Ako na takýto koncept?
Tu si pomôžem slovami architektky Pii Ilonen: „V prvom rade pozemok musí mať vhodný tvar, ktorý umožní racionálny návrh budovy. Ďalej kostra budovy a jej detaily musia byť navrhnuté oveľa precíznejšie, čo si vyžaduje viac práce a prináša vyššie náklady. Nič nemôžete skryť za lišty alebo do potrubí a opravy sú nákladné a náročné, preto je potrebné nájsť dizajnéra a staviteľa, ktorí vedia, čo robia. Okrem toho musí byť rozhranie technických zariadení budovy starostlivo navrhnuté tak, aby kupujúci mohli ľahko pokračovať podľa vlastných potrieb. Na druhej strane, absencia priečok, povrchových úprav a kuchýň znižuje náklady a šetrí čas. Postupy na stavenisku sa líšia od toho, na čo sme zvyknutí. Napríklad nemôžete robiť značky na stenách fixkou alebo chodiť po podlahe v čižmách zafarbených od farby. Povrchy totiž môžu zostať viditeľné pre kupujúceho. Bolo potrebné presvedčiť staviteľov, aby sa zaviazali k tomuto novému spôsobu práce. “ Dôležité je povedať aj to, že fínsky projekt časovo netrval dlhšie ako konvenčná výstavba.
Projektovať holobyty? Určite áno!
Sama Pia Ilonen - architektka tohto projektu si položila otázku, či nejde architekt istým spôsobom aj sám proti sebe, ak navrhne budovu so surovými priestormi, ktoré si má majiteľ sám dotvoriť. Ak by som si ja mal sám sebe položiť tú istú otázku, moja odpoveď by bola jednoznačne: „nie“. Áno, určite treba mať odvahu na to, aby som prenechal časť kontroly nad tvorbou priestoru aj niekomu inému, ale toto je jedna z ciest budúcej architektúry, ktorá bude pretvárať životný štýl ľudí. Fíni nám v praxi ukázali, že je možné v tomto odvetví oslobodiť sa od konvenčného myslenia. Veď koncept je vo svojej podstate úplne logický! Všetko na ňom „hrá“ a dáva zmysel. Predsa projektujeme, navrhujeme a staviame pre ľudí! Tak prečo nedáme budúcim užívateľom priestor aj na vlastné myšlienky, priestor na zmenu, ak sa im zmenia životné podmienky? V našich rodinných domoch a bytoch sa to tiež dá, ale omnoho ťažšie a za cenu mnohých vybavovačiek a povolení. Toto je prevratný koncept, ktorý nám ukazuje, že sa dajú zrealizovať aj takého nekonvenčné myšlienky! Fíni sú priekopníkmi v tejto oblasti a ostatné stavebné spoločnosti začínajú skúmať ich návrhy, pretože sú dlhodobo udržateľnejšie a flexibilnejšie.

Budúcnosť je v našich rukách
Koncept „surového priestoru“ sa vo Fínsku aplikuje už niekoľko desaťročí. Mňa ako architekta (ktorému záleží na ekológii a ktorého bavia nové výzvy) veľmi mrzí, že si takáto skvelá myšlienka ešte nenašla cestu na Slovensko. Veď u nás žije mnoho ľudí, architektov, investorov aj developerov, ktorí sú otvorení novým, netradičným a nekonvenčným projektom. Je nás stále viac – nás, ľudí, ktorí si uvedomujeme, že udržateľná architektúra nie je len trend, je to nevyhnutnosť! Preto sa pýtam, nájde si takýto prevratný, odvážny, ale zároveň logický koncept cestu aj k nám?
Ing. arch. Tomáš Tornyos autorizovaný architekt
Zdroj: Rozhovor Essu Oikarinensa s fínskou architektkou Piou Ilonen
@kuviophoto
Comments